Tri zlaté vlasy z hrivy  jednorožca, jedno žabacie stehienko, štipka vílieho prachu a vývar z mandragory. Keď toto všetko zmiešate, vznikne uspávací kokteil... Použitý bol napríklad pri Šípkovej Ruženke...
Posledný deň školského roka a noc v školskom klube sa niesla v čarovnom štýle. Triedy sa na jeden deň premenili na hrad 'Rokfort'  a Harry Potter bol našou hlavnou inšpiráciou pri tvorbe aktivít. Najskôr čarovný klobúk rozdelil  deti do skupín. Nasledovala výroba kúzelného prútika a naučili sme sa aj pár zaklínadiel.  Neskôr sme zažili aj vodné osvieženie a hlad zahnali palacinky so šľahačkou. Komu nestačilo, opiekol si trolie špekačky a slaninku z hrdozobca.  Keď sa zotmelo, bol ideálny čas na skúšku odvahy, ktrorú zvládli všetci naši žiaci. Úspešní boli aj na hodine elixírov. Spoločne sme uvarili a ochutnali hadí výluh. Spýtajte sa doma detí, ako im chutili mňamózne solené červy (naozajstné jedlé múčne červy pre ľudí :). 
Čarovná, jasnovidecká guľa  nám odhalila svojho patronusa.  Ako minúty ubiehali, bol čas ísť do spiacej komnaty, kde deti zaspali švihom čarovného prútika. Zároveň tak upadli do ríše snov, z ktorých sme ich  ráno budili vôňou muklovských raňajok plných sladkých koláčikov.  Každý žiak si vyslúžil odmenu, ktorou okrem skvelého zážitku bolo aj samopíšuce pero na domáce úlohy a pozor, pozor - vzácna zlatá strela ako prívesok. 
Pani vychovávateľky všetkým deťom prajú krásne prázdniny a nezabudnite sa pričarovať opäť v septembri. 
Pekné prázdniny praje ŠKD

Do fotogalérie bol pridaný nový album Noc v ŠKD.

Dvanásť rokov je dlhá časť v živote mladého človeka. A dvanásť dôležitých rokov, ktoré naši deviataci prežili v materskej škole a potom na oboch stupňoch našej základnej školy, sa naplnil. Prichádza chvíľa spomienok, družných rozhovorov, nostalgie, možno sĺz a na jej konci rozlúčka. Takéto pocity zažívali na konci školského roka aj naši deviataci. V slávnostnom príhovore, ktorý si pripravili pre pedagógov a zamestnancov školy, zaspomínali na chvíle, keď sa pred rokmi na dvore materskej školy váhavo pustili maminej ruky a vykročili medzi nových kamarátov-škôlkarov. Všetko bolo pre nich vtedy nové, ale nestratili sa vďaka láskavému vedeniu svojich pani učiteliek. Prešli tri roky a v septembri 2013 znovu stáli s rodičmi na nádvorí základnej školy,  trochu nesmelí, s veľkým otáznikom v očiach. No netrvalo dlho a prestali  sa báť. Stačilo, keď sa im prihovorila prvácka pani učiteľka. Jej obetavosť a láska k nim boli pre malé srdiečka ako životodarný dážď, ktorý v nich nechal vyrásť tie najkrajšie ľudské city. S úsmevom na tvári si radi zaspomínali na prvé písmenká, na chvíle, ktoré strávili nielen v škole, ale aj mimo nej - na plaveckom výcviku, v škole v prírode, na dopravnom ihrisku, na výletoch a exkurziách. Na druhom stupni sa veľkou rýchlosťou rozširoval obzor ich poznania. Vedomostne rástli, rozširovali si  pracovné návyky a zručnosti. Každý školský rok priniesol čosi nové, čosi výnimočné. Pedagógovia trpezlivo formovali ich osobnosti, vzdelávali, poskytovali cenné rady, odovzdávali more skúseností, pomáhali, kde bolo treba. Nemožno zabudnúť na pani vychovávateľky, ktoré vždy vedeli poradiť i pohladiť. Deviataci nezabudli ani na pána školníka, pani upratovačky a pani kuchárky. Všetkým poďakovali za ochotu a trpezlivosť, za obetavosť a starostlivosť, za všetko, čo im museli odpustiť a prehliadať. V závere príhovoru pedagógom a zamestnancom odovzdali kvietok a zaspievali si na rozlúčku spoločnú pieseň. Potom sa im prihovoril pán riaditeľ,  zhodnotil ich pôsobenie v škole, poprial im v nasledujúcom štúdiu i v živote veľa úspechov, a potom ich slávnostne vyprevadil spolu s triednymi učiteľmi za bránu školy, kde sa spoločne vyfotili.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Rozlúčka žiakov 9. ročníka.

„Tak ako po minulé roky, tak aj v tomto školskom roku sme sa my, žiaci 9. ročníka, pod vedením našich tancmajstrov menili z tak trochu uletených tínedžerov na kultivovaných mladých ľudí. Na začiatku kurzu sme si nevedeli jasne predstaviť, čo nás čaká. Plní obáv sme stáli v kruhu na chodbe školy, chlapci v košeliach a dievčatá v sukniach - a s napätím sme čakali, čo sa bude diať. Prvým tancom bol anglický valčík – waltz. No okrem tanca sme sa my chlapci učili, ako správne požiadať dievča o tanec,  a dievčatá, ako sa pritom správať a ako za tanec poďakovať. To nebolo ani zďaleka všetko. Zrazu sme museli chodiť vzpriamene a pohybovať sa ladne, elegantne a so šarmom.  Po prvej lekcii nás trochu boleli nohy, ale postupne sme zistili, že tie spoločenské tance nie sú až také ťažké a majstri tanca nie sú až takí prísni.

Tak sme sa naučili 8 základných spoločenských tancov, a to: waltz, foxtrot, valčík, tango, rumba, čača, jive a polka. Vďaka trpezlivému a priateľskému prístupu našich tancmajstrov sa nám nakoniec podarilo zvládnuť základné kroky. Počiatočné roztopašné poskakovanie sme postupne zdokonaľovali a dnes sú naše kroky ľahšie, pokojnejšie, rozvážnejšie. Rytmus sa stal našou súčasťou.“

Aj tieto slová zazneli 24. júna v priestoroch Katolíckeho domu v Chynoranoch počas slávnostného príhovoru pri ukončení kurzu tanca a spoločenského správania pod názvom Venček. Naši deviataci v prítomnosti svojich rodičov a pedagógov dokázali, že tanec a spoločenské správanie zvládli na výbornú. V slávnostne vyzdobenej sále predviedli osem základných spoločenských tancov, ktoré sa od marca naučili pod vedením p. uč. Olšanského a p. uč. Starinskej. Rozprúdil sa večer plný zábavy a tanca, v ktorom sa diskotékové rytmy striedali s rytmami skutočnej cimbalovej muziky, ktorou sa rozhodli spestriť  program rodičia deviatakov. Nechýbala ani voľba kráľa a kráľovnej Venčeka a veľká torta, ktorá sa stala odmenou všetkým žiakov. Čas strávený tréningom tanca sa ukázal ako čas nielen zmysluplný, ale i taký, ktorý dáva krídla.

Do fotogalérie bol pridaný nový album Venček 9.