Vychádzka do hája

      V posledný deň vyučovania v týždni – v piatok 23. Septembra sme sa s piatakmi v rámci predmetu regionálna výchova vybrali na vychádzku do chynorianskeho hája alebo odborne – do Chynorianskeho luhu.

      Počasie bolo ako na želanie, slnečno a jasno. Deti si so sebou zobrali vrecúška rôzneho druhu, aby mohli zbierať listy stromov, kríkov, prípadne iné prírodniny, ktoré ich zaujmú. A zaujalo ich všeličo. Hneď na okraji hája sme v blatistej koľaji videli stopy diviaka. Keď boli trochu tichšie, začuli hlasný spev nám neznámeho vtáka. Nad hlavami sa týčili majestátne duby, ich kmene boli v dolnej časti obrastené machom  alebo brečtanom.  Ich koruny  vo výške presvecovali lúče slnka, čo vytváralo veľmi pekný obraz.  Pod nohami sa nachádzalo nesmierne množstvo žaluďov. Asi najviac  deti  však  zaujali plody podobajúce sa na vlašský orech so zelenou šupkou, voňajúce ako citrón.  Tešili sa, že sa opýtajú pána učiteľa Petríka /ten ich učí biológiu/, o čo vlastne ide. Žiaci sa dozvedeli o tom, prečo v pomerne  veľkom koryte už netečie riečka, a čo by bolo potrebné urobiť, aby sa doň voda vrátila. Po necelej hodinke svetlým lesíkom sme sa museli obrátiť na spiatočnú cestu, aby sme stihli ďalšie vyučovanie.

       Škoda, že tak krátko, zosmutneli deti.  Môžu tento háj však navštíviť aj cez víkend spolu s rodičmi, aby si pripomenuli, aký prírodný skvost máme v Chynoranoch.  Škoda len, že možno o niekoľko desiatok rokov tu už možno nebude. Aby sa tak nestalo, je žiaduce, aby si deti už  odmalička  vytvorili vzťah k tomuto krásnemu kútu nášho blízkeho okolia.